Na južnom okraji obce sa nachádza geologická lokalita, ktorá bola v roku 1993vyhlásená za prírodnú pamiatku. Ide o Ihráčske kamenné more, ktoré má plošnú výmeru 2,2 hektára. Predmetom ochrany je rozpadávajúci sa sopúch, zvyšok prírodného kanála lávy. Jeho rozpadom vznikla sutina, ktorá vytvorila kamenné more. Je to následok terciálneho vulkalizmu, prevažne na báze andezitu. Prakticky tu vyúsťovala sopka a po stuhnutí andezitovej lávy vznikol útvar, ktorý sa teraz rozpadáva v prvej etape na veľké balvany. Je to zaujímavá rarita dnes už v dedine. Niekoľko metrov od rímsko-katolíckeho kostola sa teda nachádza vyhasnutá sopka.
Samotný prístup k vyhasnutej sopke je cestou ku kostolu, obídete futbalové ihrisko a za ihriskom odbočíte vpravo na trávnatý chodník, ktorý Vás dovedie na vyvýšeninu z kamenných balvanov. Miestnym menom sa lokalita volá Líška.
Vychrlená láva z vedľajšieho krátera, Líška, neustále zalievala údolie aj smerom na dnešný cintorín až po Grúnik. Postupne sa vytvárala hrádza, ktorá zahradila údolie. Za hrádzou vznikalo úzke dlhé jazero z dažďovej vody, stekajúcej po holých skalách doliny. Jazero pri hrádzi mohlo dosiahnuť aj 15 metrov hĺbky a jeho dĺžka až 500 metrov. Dnešné Tále majú pôdu z usadeného úrodného jazerného bahna. Sopečná činnosť v Kremnických horách prebiehala pred 9 až 20 miliónmi rokov. Vytekajúca voda z jazera, za mnoho miliónov rokov neustále vymielala koryto v sopečnej hornine, až jazero vytieklo.
Miesto po jazere poskytovalo mnoho výživy, aj preto sa sem nasťahovali pravekí ľudia, o čom svedčia nálezy štiepaných kamenných nástrojov, pravdepodobne z mladšej doby kamennej.
