Studnička v poli nazývanom Kundratová nad cintorínom vyše Grúnika, mnohým občanom poskytovala osvieženie v letných horúčavách pri prácach v poli. Neradno sa však bolo na toto miesto priblížiť za súmraku, alebo v noci. Na svoje obete tu číhala fufnavá nevesta, ktorú nazvali menom Fuferenda. Pri studničke bola čarovná moc nevesty najsilnejšia. Kto sa chcel vyhnúť studničke prefíkaná Fuferenda sa premenila na psa, ktorý zahnal obeť k studničke, alebo sa premenila na plačúce dieťa, ktoré lákalo obeť k studničke. Oklamaný v domnienke, že ide o zatúlané dieťa išiel za plačom, a tu sa ho zmocnila tajomná fufnavá nevesta. Keď sa Fuferenda zmocnila obete, začala s ňou za stáleho fufnania tancovať do úmoru, po poliach, dolu horou, alebo grúňom až k potoku, kde sa mohla na smrť utancovaná obeť utopiť. Mnohokrát s obeťou v noci dotancovala až do dediny.
Stalo sa, že jeden občan išiel v noci z roboty domov cez Kundratovú. Fuferenda ho pochytila do tanca a v divokom tanci dotancovali až na Brod. Na smrť unavený myslel, že ho v potoku utopí. Nemala však tanca dosť, tak pokračovali v tanci až do dediny. Vo víre tanca sa mu podarila vyzliecť kabanica, kým sa Fuferenda zaoberala kabanicou rýchlo skočil do Danielov a zabuchol dvere. Takto sa zachránil. Fuferenda v snahe dostať svojho tanečníka, do rána lomcovala dverami a neustále čosi fufňala. Za dverami sa v strachu krčila celá rodina až do úsvitu, kedy jej moc skončila. Po úsvite išli hľadať kabanicu. Čo našli to už nebola kabanica, ale sa to podobalo na kopu roztrhaných franforcov páchnucích po jej výkaloch.
