Vzdelaní hlupáci a slepá cirkev vyhľadávali bosorky a kruto ich popravovali, aby si zabezpečili poslušnosť ľudí.
Zápisnica z kremnického magistrátu z roku 1642 hovorí o vyšetrovaní „ starej ženy z Ihráča, majúcej, ako ona sama vraví 80 rokov, menom Doru, ženu Andreja Struhára, na žalobu husárov ležavších (u nej ubytovaných) 23. pominulého mesiaca augusta v Ihráči, pre obvinenie z čarodejníctva, že chcela voľačo čariť s konskou lebkou, dvoma husacími vajci a dakoľkými skalkami.
Vyšetrovali ju najvzdelanejší ľudia z vrchnosti mesta Kremnice, ktorí už v tých časoch boli absolventi kremnických škôl. Keď Dora Struhárová nechcela nič priznať, dali ju katovi: „Ten jej najhroznejšie zovrel v krútke najprv oba palce, potom po dva nasledujúce prsty na oboch rukách, že jej krv vystúpila z nechtov, ale nič nevyznala.“ Katovi v tomto prípade fantázia určite nechýbala a navrhol, „ že jej chce vlasy a nechty z rúk odrezať, (posekané vlasy a nechty musela vypiť spolu s vínom) čo aj kat vykonal. Potom ju zviazal a na ťahaciu stolicu natiahol.“ Nechajme však horor, v ktorom kat ďalej pokračoval.
Nakoniec, keď sa Dora Struhárová k ničomu nepriznala (hlavným obvinením bolo, že čarovala tak, že kravy strácali mlieko), vyniesol richtár Kremnice Juraj Röschl dňa 4. októbra 1642 obsiahly rozsudok s výpočtom činov, ktorých sa mala dopustiť (v skutočnosti neboli žiadne). No a keďže dojímavo a úpenlivo prosila o omilostenie, nebola upálená zaživa, ale… „ aby ona Dora, skrz kata najprv mečom zo života vyprevadená súdená (odprevadená), potom spolu s tou koňskou lebkou na hranicu vložená a na prach spálená“.
Ani po 350 rokoch nie je kremnický magistrát schopný verejne sa ospravedlniť Ihračanom za tento nehorázny čin, ktorý kruto spáchali na nevinnej a statočnej žene. Žiadame, aby sa tak stalo. Na dôvažok žiadame, aby na Šibeničnom vrchu, kde bola Dora Struhárová upálená na hranici, za mimoriadnej účasti ctených občanov Kremnice, postavili na svoje náklady pamätník, s popisom mučenia nevinnej ženy. (za popravu a spálenie tela popravenej, musela rodina zaplatiť viac ako deväť zlatých, na tú dobu veľkú sumu).
